Skupina pro všechny, co s láskou vzpomínají na svoji vlast. Pro ty, kdo chtejí Československo zpět, i pro ty co chtějí pouze vyjádřit silné pouto ke svým sousedům, kteří ještě nedávno sdíleli jednu zem. Členství ve skupině nemusí nezbytně znamenat zájem o návrat ČSR. Musí ale nutně znamenat lásku k České a Slovenské zemi =). Foreigners, who like Czechoslovakia are also welcome.
Je 8.marec 1943.Na jednom z úsekov fronty úspešne bojuje československá vojenská jednotka pod velením plukovníka Svobody, organizovaná v ZSSR. Južne od mesta N. zaútočilo na vojakov tejto jednotky 60 tankov a samopalníci nepriatela. Vojaci československej jednotky viedli behom dna i noci obetavý boj s nepiatelom a odrazili všetky útoky hitlerovcov. V dôsledku boja bolo zničených a zapálených 19 nemeckých tankov a pobitých až 400 nemeckých samopalníkov.
Hlavný nápor fašisti zamerali na dedinu, kde bola 1. rota nadporučíka Jaroša.
Bol to veľmi náročný a spravodlivý veliteľ,vojáci si ho veľmi oblúbili.
Plukovník Svoboda vedel,že situácia mu nedovoluje, aby poslal na pomoc
nadporučíkovi Jarošovi ani jediný oddiel, bez ohladu na nastupujúcu
nepriatelskú presilu.
„Bratře Jaroši, ustoupit nesmíš!“ volal plukovník Svoboda telefonom.
„Rozumím, neustoupíme, bratře plukovníku,“ odpovedal Jaroš.
Československý tankisti a samopalníci, ktorý sa zakopali na
okraji dediny, uvideli pred sebou velké pole a za ním les, z jeho kraja pálily po
nich nepriatelské minomety a z neho sa maly každú chvílu ukázat tanky.
A ked sa vyrútily z lesa za príšerného revu motorov a hrmenia del a hnaly sa polom....Niekoľko hodín odrážala rota nadporučíka Jaroša útoky tankov a vyradovala ich z
boja. Avšak miesto nich prichádzaly stále nové a nové. Jednotlivé tanky sa prebily až do
tesnej blízkosti prednej obrannej línie a chrlily plamenmi. Asi dvadsať tankov sa
predralo do týlu obrany nadporučíka Jaroša.
Bez ohladu tankového útoku, vojaci z gulometnej obsluhy,
ktorí ešte zostali na žive, tak i samopalníci, neopustili
svoje pozície, odrážali nepriatelskú pechotu od tankov a prinutili ich zalahnút vo vzdialenosti asi 50 metrov od dediny. Súčasne sa v týle obrany rozpútal boj medzi nepriatelskými tankami a československými vojakmi, ktorí bojovali granátmi a zo zápalnými flašami. Nerovný a strašný boj trval celý den a noc. V tomto boji padol nadporučík Jaroš,ktoreho rozdrtily pásy tanku.
Českoslovesnký vojaci tak začali krvávu cestu k oslobodeniu Prahy,Bratislavy a celého Československa od fašizmu.
Česť ich pamiatke !
Jak to, že jsem o Jarošovi ještě nikdy neslyšel? Dokonce ani na internetu o něm nic není!
A nase TV ani zmienka o hrdinoch ktory padli za nasu vlast...Ma vobec cenu chcipnut za tuto zem ?
Za to třeba Havla je televize každé Vánoce plná. :D